Od doby posledného príspevku prešla dlhá doba. Za tento čas sa v súvislosti s mojou misiou v Ugande udiali mnohé veci.
Z tých najdôležitejších :
- spoznala som mnoho úžasných ľudí, ktorí majú srdce pre Afriku
- zúčastnila som sa rôznych prednášok o Ugande - pre mládež, dôchodcov, farnosti, ...
- vznikla nezisková organizácia Shalom for Uganda (samozrejme nevznikla sama, ale podobrobnosti radšej vynechám)
- v spolupráci s Materským centrom Ružomberok sme usporiadali zbierku topánočiek pre najchudobnejšie deti v Rushooke a okolí
- otec Alfred pokračuje v štúdiu v Amerike, kde získal ďalších priateľov pre Ugandu, a to hlavne Kathy Fisher, ktorú veľmi oslovil príbeh Joventy, ktorý som písala, s.Seraphine, ktorá študuje v Texase psychoporadenstvo a ďalších, usilujú sa o registráciu organizácie Shalom for Uganda v Amerike a hľadajú možnosti získania grantov
-prebieha i registrácia v Ugande, pre veľkú byrokraciu je to komplikovanejšie
- do Českej Rep.prišiel na návštevu jeden zo zakladajúcich členov, Alfred Tumwesigye, mali sme prvú členskú schôdzu, prednášky, besedy
- začali sme podporovať v štúdiu medicíny jednu študentku - kolegyňu Nyanu Shevon
V Afrike čas plynie rýchlejšie než u nás, niektoré veci sa rýchlo menia, niektoré zase zostávajú stále rovnaké. Generácie sa striedajú rýchlo. Kto si zamiloval Afriku, zažije mnohé radosti, ale aj veľké straty. Každý, kto tam bol, má svoje straty. Pre mňa sú to hlavne - strata Joventy, Muzungu, Absolóna... Úžasný ľudia, niektoré príbehy sú na tomto blogu. O smrti Joventy som sa dozvedela niekedy v marci. Jej deti vzali nejakí príbuzní, neviem kde... Absolon sa mi od leta neozýval, dúfala som, že je len zaneprázdnený školou. V novembri mi oznámili, že podľahol svojej nemoci. Bol to úžasný človek a aj keď žil krátko (mal 20 rokov), jeho život bol naplnený viac ako dlhé životy iných. O smrti môjho pacienta "Muzungu" som sa dozvedela tiež v novembri.
To je život. Ale stali sa aj mnohé radostné udalosti - Monday sa oženil, Maguru sa chystá tiež za pár dní, Nyana a Medard začali študovať.
A ja som tu v Európe. Od priateľov z Ugandy stále počujem jednu otázku "...but when are you coming back ?" , a ja sa počujem ako odpovedám - "skoro...len čakajte a jedného dňa ma uvidíte stáť pred vaším domom". Verím, že to bude skoro.
Pre ďalšie informácie odkazujem na stránky :
www.shalomforuganda.webnode.cz
