Príbeh Gifti

Minulú sobotu som sa vrátila z kurzu paliatívnej medicíny z Kampaly. Cestou autobusom som kúpila kolegom v Nyakyere pražené kobylky Ensenene, ktoré mali velký úspech. Kolegovia mali radosť, a dokonca ohodnotili kobylky ako darček z Ugandy No.1. Celú nedeľu chodili za nami študenti Nyakyera Secondary School s prosbami o finančnú podporu na školské poplatky, pár ľudí sme vybrali po doporučení riaditeľom školy a po overení si situácie a životných podmienok ich rodín. Kto dostal finančný príspevok a z akých pomerov títo ľudia pochádzajú sa dozviete na oficiálnych stránkach www.shalomforuganda.cz. A teraz sľúbený príbeh Gifti (v preklade Dar). V nedeľu večer sa u nás objavila jedna pani s dieťaťom. Ja som práve riešila žiadateľov o školné poplatky, tak sa na malú pacientku dívala kolegyňa Markétka. Zavolala ma podívať sa na pacientku. Bolo to malé dievčatko, podľa babičky malo 8 mesiacov, ale bolo tak podvyživené, že vyzeralo len na 3 mesiace. Babička povedala, že sa volá Gifti a povedala nám jej životný príbeh. Od narodenia toho prežila dosť. Jej matka zomrela, keď mala Gifti 3 mesiace, matka mala len 16 rokov. Otec dieťaťa takisto zomrel – pri havárii. Po smrti matky sa o Gifti začala starať babička, ale nemala nikoho v rodine, kto by ju kojil, takže jej dávala kravské mlieko (ktoré ale zohnala zriedkavo), ale hlavne ju kŕmila riedkou kašou z kukuričnej múky alebo prosa a dokonca jej dávala matooke ! (pozn.varené banány). Samozrejme to nebola strava pre kojenca, takže dieťa bolo podvyživené. Teraz prišla s problémom, že Gifti už pár dní zvracia a má teplotu. Pokúšali sme sa dať Gifti infúziu s glukózou, ale slabé žilky to nevydržali, takže sme jej mohli dať len pár mililitrov do žilky. Potom sme jej podomácky vyrobili „rehydratačný roztok“ s cukrom, a dali sme jej fľašu, aby niečo vypila. Bola veľmi smadná i hladná, strkala si pršteky do úst a tak roztok vypila hltavo. Potom zase začala vracať, našťastie nie všetko čo vypila. Dali sme jej lieky na doma a babičke sme dali sójovú múku na prípravu výživnej kaše, aby mala Gifti lepšiu výživu. Urobili sme, čo sme mohli. Na druhý deň ráno prišla babička s Gifti celá natešená, že Gifti už nezvracia, vypila celú fľašu sójovej kaše, ktorú jej na našu radu ešte večer uvarila, nemala už horúčku a bola spokojná. Gifti vypadala omnoho lepšie než predchádzajúci deň. To bol taký malý zázrak. Gifti to nemá ľahké, už začiatok života nie je pre ňu ružový, tak verím, že sa to zmení a že začne rásť.