Chinese people go

Tento článok má zhrnúť prácu nás dobrovoľníkov v teréne.  Na začiatok pripomínam, že naša rodina v Nyakyera má nových členov. Prvý mesiac som to bola len ja a Ivka, plus Godfrey, ktorý je miestny dobrovoľník a býva s nami v dome. 12.októbra doleteli ďalší traja dobrovoľníci, a to čerstvá doktorka Tereza Truhlářová a dvaja študenti medicíny- Markéta Balcarová a Lukáš Malý. Po ich prílete a aklimatizácii sme začali robiť reklamu našej neziskovke v okolitých dedinách. Spôsob šírenia informácií je tu taký, že je potrebné chodiť na miesta, kde sa ľudia zhromažďujú a tam sa predstavovať čo robíme a kto sme. Preto s naším autom, ktoré sme nazvali Divoká Šárka jazdíme na rôzne miesta. Divoká Šárka preto, lebo si toho hodne vytrpí pri jazdách miestnymi komunikáciami samá jama a zvlášť keď nás niekde prepadne dážď. Minule sme tak šli na Divokej Šárke do dediny Ngomba, kde mal byť míting ohľadom pestovania plodín a farmárčenia, tak sme využili príležitosť a šli sa tam predstaviť. „Take a chance“, (využiť príležitosť), to je to, čo je v Afrike podstatné. Keď máte príležitosť musíte sa jej chopiť. Preto nám aj ľudia, keď prídeme na taký míting podstrkávajú postihnuté deti, príbuzných a najrôznejšie potiaže, aby sme ich liečili. Ale vrátim sa k nášmu mítingu v dedine Ngomba. Prišli sme do dediny na míting, ktorý mal začať o dvanástej, dorazili sme o druhej, ale bolo zhromaždených len pár ľudí a nevypadalo to, akoby mal začať míting. Tak sme ešte stihli vybehnúť na najbližší kopec , z ktorého bol nádherný výhľad. Potom sme zbehli dole, ale žiadny míting sa ešte nekonal. Tak sme navrhli než už začnú, aj s tým počtom ľudí, ktorý tam bol. Tak začali najprv členovia farmárskeho projektu. Rečnili a rečnili a rečnili a nie a nie skončiť. Ja som už na tie ich reči zvyknutá, niekedy sa tvárim že počúvam, niekedy si pospím, niekedy sa snažím postrehnúť o čom hovoria s mojou skromnou slovnou zásobou Runyankore. Ale toto bolo aj na mňa moc. Rečníci sedeli na lavičke a postupne jeden za druhým mali prejavy, vyžívajúc sa čoraz viac akoby chceli ukázať, že každý z nich je dôležitejší ako predchádzajúci rečník a že má čo povedať.  Keď sa reči chopil tretí rečník, nebo sa zatiahlo a začal fúkať vietor. V nadmorskej výške 1600 m bolo teda pekne zima. Nemyslite si, že v Afrike je teplo. Rečníka ale mraky neodradili, ani začínajúci dážď. Naopak, akoby nabral druhý dych a zatiaľ čo sme sa my klepali vo vetre zimou, on si prehodil páperovú bundu a rečnil ďalej, oči mu iskrili a živo gestikuloval. Nakoniec sme to vzdali a šli sa zohriať do auta s tým, aby nás Godfrey zavolal, keď dôjde rada na nás. Zatiaľ sa poriadne rozpršalo a zhromaždení sa presunuli do najbližšieho domu. My sme si v aute krátili čas ako obvykle – spievaním celého repertoáru, ktorý nás napadol. Stihli sme toho hodne, cez Nohavicu, Čechomor, Kryla, Olympik, Noc na Karlštejně až po No Name. Konečne nás Godfrey zavolal, že sme došli na radu a čakajú na náš príhovor. Tak sme sa ako obvykle predstavili, predstavila som neziskovku a čo robíme, povedala som o domácej hospicovej starostlivosti, ktorú poskytujeme a zadali sme svoje telefónne čísla, aby nás kontaktovali, keď budú o niekom vedieť. Tak sme si zase vyslúžili potlesk a samozrejme otázky na rôzne zdravotné problémy. Keď sme skončili, mali sme ísť na ďalší míting do susednej dediny. Po daždi bola cesta ale samé blato, naša Šárka mala čo robiť aby nezletela z cesty, výmole boli plné vody a na jednom mieste to tak skĺzalo, že sme sa neboli schopní vyhrabať z blata. Nakoniec sme ten úsek prešli a na najbližšom vhodnom mieste sa otočili a šli domov. Tú cestu by sme nedošli. Vracali sme sa prejazdom pomedzi banánovníky, odvšadiaľ sa vynárajúce deti na nás pokrikovali ako obvykle „abažungu“ (belosi), potom sme natrafili na skupinu, ktorá za nami kričala „Chinese“ – Číňania, čo nás úplne dostalo.  Niekedy dokonca pokrikujú moje meno, alebo kričia keď vidia Ivanu, ktorá šoféruje, „mama“.  Takže to zažívame na našich výjazdoch. Naša Divoká Šárka tieto cesty zvláda zle a naším snom je kúpenie motorky na tieto divoké safari cesty. To by nám veľmi pomohla pri návštevách našich pacientoch v dedinách v okolitých kopcoch.