28.6.2010 Dnes sme boli s Američanmi v základnej škole – Primary School of St.Aloysius, aby sme tu robili fyzikálne vyšetrenia u detí a malú edukáciu o nutrícii. Rozdelili sme sa na 2 skupiny . Jedna skupina sa bavila s deťmi o výžive, o tom čo jedia a ako často. Druhá skupina robila fyzikálne vyšetrenie a to dosť podrobné. Vyšetrovali sme prvákov, väčšinou to boli 7- ročné deti, ale niektoré i staršie- tie, ktoré začali do školy chodiť neskôr, pretože rodičia predtým nemali peniaze. Našli sme 2 chlapcov, ktorý nevyzerali dobre. Jeden z nich, Martin, vyzeral na ťažkú maláriu, zvracal, bol malátny a mal horúčku. Ten druhý, Ignisio, mal výrazne palpačne bolestivé bruško, ale aperitoneálne. Tak sme zorganizovali odvoz do nemocnice, odviezla nás riaditeľka školy, Betty, sprevádzala som ho ja a Karolína a triedna pani učiteľka Basekara. Vyšetrenie v nemocnici vypadalo asi tak, že sestrička im najprv zmerala teplotu, saturáciu a srdečnú frekvenciu a poslala ich za doktorom. Nič proti, ale doktor na nich ani poriadne nesiahol, ale aspoň sa opýtal na hlavné príznaky. Potom obidvoch poslal do laboratória na odber kapilárnej krvi na krvný náter na Plazmódiá. Martin mal plné pole Plazmódií, bol prijatý do nemocnice ako ťažká malária, má naordinovaný IV chinín. Ignisio mal Plazmódiá len na jeden +, doktor mu predpísal Coartem a poslal ho domov. V jeho prípade by to chcelo viac vyšetrení, tu ale na to nie sú prostriedky. Takže bude liečený ako miernejšia forma malárie. V lekárni sme mu vyzdvihli lieky, zaplatili sme to my s Karolínou z našich prostriedkov. Dokopy aj s vyšetrením to bolo 12500 UGX. Snažila som sa vysvetliť Ignisiovi ako má lieky brať, nerozumel dobre anglicky, takže lámane Runyankole a kreslením. Okrem toho sme sa s pomocou triednej učiteľky dozvedeli jeho príbeh. Už pri vyšetrení sme si všimli početné rany na tele- akoby po popáleninách, jedna veľká na hlave, ďalšie na chrbte. Tiež sme si všimli, že na pravej ruke má len 2 prsty – palec a ukazovák. Prsty mu údajne odhryzlo nejaké zviera, ale šikovne sa naučil písať ľavou rukou. S tými ranami po popáleninách to bolo dramatickejšie. Povedal nám, že keď mal 3 roky, nejakých 7 neznámych ľudí prišlo do ich domu a vyliali naňho a bratov kyselinu. Jeden z jeho starších bratov pritom zomrel, pravdepodobne tú kyselinu vdýchol. Ignisio to prežil, ale ostali mu po tele jazvy. Chudák chlapec. Asi jeho rodina mala s niekým konflikt, a oni sa pomstili na deťoch. Ignisio povedal, že má ešte jedného brata, s ktorých chodia do školy na bicykli, pretože bývajú ďaleko. Je to šťastie, že môže chodiť do školy. Šanca na vzdelanie je u týchto detí najdôležitejšia.
Dúfam, že Ignisiovi lieky pomôžu. A tiež dúfam, že sa Martin, ktorý bol prijatý do nemocnice, rýchlo vylieči. A toto sú len niektoré z príbehov. Čo všetko tieto deti prežili a prežívajú ! To si ani nedokážeme predstaviť. Rozmýšľame o tom, že keď odídu Američania, mohli by sme pokračovať vo vyšetrovaní detí v školách a s pomocou miestnych učiteľov pre rodičov pripraviť skupinku o výžive a o hygiene. Aspoň niečo. We will see.
Žádné komentáře:
Okomentovat